Kariéru začal v Prievidzi, prvý ligový štart si odkrútil v sezóne 2006/07 za Trenčín. Neskôr hrával za Slovan Bratislava a Senicu, aby sa v sezóne 2016/17 stal s MŠK Žilina najlepším strelcom a víťazom Fortuna ligy.

Čakala sa pozvánka do reprezentácie, ale tá neprišla.

„Človek by si myslel, že najlepší strelec ligy tam má byť. Aspoň v širšej nominácii. Ale taký je život a futbal,“ povedal pred časom.

FILIP HLOHOVSKÝ podľa svojich slov potreboval zmenu a tá po úspešnej sezóne prišla. A veru poriadna. Futbalovú verejnosť šokoval prestupom do exotickej druhej juhokórejskej ligy. V Seongnam FC bol pevnou súčasťou tímu, viackrát sa presadil strelecky.

Klubu sa však nepodarilo naplniť predsezónne ambície, ktorými bol postup do najvyššej súťaže, preto sa Hlohovský sťahoval do konkurenčného Daejeon Citizen. Toto angažmán mu nevyšlo, preto sa vrátil domov a hral za Podbrezovú.

Po vypadnutí z ligy chcel s futbalom skončiť, venovať sa iným veciam. Nakoniec sa však rozhodol pomôcť rodnému klubu FC Baník Prievidza, ktorý hrá v štvrtej lige.

Všetky práva autora vyhradené! Čerpať z článku je možné len so súhlasom autora, hráča a prezidenta klubu FC Baník Prievidza.

Dnes ste boli na tréningu, budete zajtra hrať?

To záleží od trénera, snáď áno. Futbal som nehral súťažne rok a pol, ale verím že to pôjde. Neviem čo čakať od tejto súťaže. Uvidíme.

Ako sa rodil váš návrat domov do Prievidze?

Nemal som v pláne hrať futbal, chcel som sa venovať iným veciam. Prezident klubu Robert Šuník ma však presvedčil, aby som prišiel na tréning.

Nakoniec som sa rozhodol, že vybehnem aj do zápasu. Chcem pomôcť Prievidzi, klubu kde som vyrastal. Treba ju dostať tam, kde patrí. Oveľa vyššie.

Zrejme som prvý skúsenejší hráč z ligy, ktorý sa vrátil, preto verím, že ma budú nasledovať ďalší. Postupne to naštartujeme a keď sa vrátia všetci, čo tu začínali, nepochybujem o úspechu.

Juraj Kucka, Patrik Hrošovský, David Hancko, Martin Škrtel a mnohí ďalší. Všetci začínali v Prievidzi.

Áno, horná Nitra je liahňou najväčšieho množstva reprezentantov. Iné mestá nám môžu závidieť. Preto si toto mesto a hlavne ľudia zaslúžia, aby sa tu hrala minimálne druhá liga. Chodili by v hojnom počte.

To však záleží na množstve vecí. Nejde len o futbal.

Akých?

Dôležitá je podpora mesta a firiem, ktoré tu pôsobia. Tí, čo robia futbal, vedia, že v dnešnej dobe je to ťažké. Všetko je o peniazoch. Keď chce mužstvo hrať vyššie súťaže, potrebuje investície a s jedným sponzorom sa to nedá utiahnuť.

Potrebné je, aby sa v Prievidzi našli viacerí ľudia, ktorí budú zažratí do futbalu. A spojili sa. Verím, že to príde, a že sa to tu naštartuje. Všetci si to prajeme.

Ako vravím, ľudia v tomto meste šport majú radi a prišli by určite. Nemusia chodiť po iných mestách a hlavne dedinách, budú to mať tu, doma.

A keď prídu futbalisti, ktorí majú niečo za sebou, bude to radosť. Verím, že budem tou prvou lastovičkou a naštartujem zmenu.

Ako sa cítite na ihrisku?

Dobre. Trénoval som celý týždeň, s mužstvom to je iné, ako keď som chodil sám. Už som myslel, že nebudem hrať, ale taký je život. Človek niečo plánuje a stane sa niečo iné. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Dúfam, že budem pre chalanov oporou, a že sa nakopnú. Budem sa snažiť im vo všetkých smeroch poradiť, verím, že budú aj počúvať. Som tu pre nich a chcem pomáhať. Aby to dotiahli čo najďalej. Čo som ale za posledný týždeň videl, títo mladí chalani majú veľký potenciál.

Prečo ste vlastne nezostali v Podbrezovej?

Po vypadnutí z ligy prišlo sklamanie a na Slovensku som veľmi nechcel hrať. Trošku som zanevrel. Trénoval som sám a všetko som orientoval k tomu, že v zime pôjdem naspäť do Ázie. Potom prišla korona a všetko sa zrušilo.

Bol som znechutený, povedal som si, že pôjdem inou cestou. Počas korony som to aj tak bral, prečítal som veľa kníh a robil úplne nové veci.

Zdokonaľoval som sa v osobnom raste, čo je v živote dôležité. Dá sa povedať, že som nový človek. Šťastný z toho, ako to je. Teším sa na ďalšie veci, ktoré ma čakajú.

Nemrzelo vás, že ste nešli späť do Južnej Kórey.

Áno, ale asi to tak malo byť. Futbal tam je iný, ako na Slovensku. Hráča tam zaškatuľkujú. A keďže som v Daejeon Citizen nehrával, nebol o mňa záujem. Bolo ťažké sa niekde dostať.

Keď som komunikoval s prezidentom klubu, manažérom, ľuďmi okolo, nemali so mnou problém. Ale tréner očividne mal. I keď nikdy nič nepovedal do očí.

Nejdem sa však vyhovárať len na neho, možno som aj ja mal dať do toho viac. Ťažko už teraz hľadať chybu, život to tak zariadil.

Nedostali ste iné ponuky?

Bolo ich veľa, ale vždy sa to lámalo na maličkostiach. Mal som ponuky z Japonska, Izraela, ale nevyšlo to. Preto som mal do futbalu takú nechuť, rezignoval som.

Teraz ma to trošku vrátilo k futbalu v Prievidzi, uvidíme ako to bude. Povedal som to prezidentovi Šuníkovi a tak to aj bude - keď budem hrať na Slovensku, bude to len za Prievidzu.

Futbal milujem, ale netreba si klamať, mám 32 rokov a na našu ligu som starý. Ak by prišla dobrá ponuka z Ázie, vrátil by som sa jedine tam.

Nejako to však neriešim, nevolám manažérom, nechávam tomu voľný priebeh. Preto tomu ani veľké šance nedávam, to by ozaj musel život zariadiť tak, že si na mňa niekto spomenie.

Aký je futbal v Južnej Kórey?

Oni sú taká zvláštna mentalita. Hráč musí byť rýchly, pretože Kórejci sú takí. Preto tam nosia samých Brazílčanov, niektorí ani nemajú kvalitu, stačí, že sú rýchli.

Technické veci tam idú do úzadia, hrá sa bojovný a behavý futbal. Povedzme si otvorene, nie veľmi môj štýl.

Prvý polrok v Seongname sa mi darilo, tréner ma mal rád, dával som aj góly. Užíval som si to, boli sme blízko, ale nakoniec sa nám nepodarilo postúpiť do prvej ligy. Je to jeden z najslávnejších klubov, a keďže sme nesplnili ciel, rozpustili prakticky celý tím, trénerov, vedenie, zostali len dvaja hráči.

Ak by sa nám podarilo postúpiť, predlžovala by sa mi zmluva, mal by som super podmienky a ostal by aj tréner, ktorý mi veril. Žiaľ, nestalo sa a nedopadlo to dobre.

Prestúpili ste do Daejeon Citizen, kde ste prakticky nehrávali.

Presne tak. Keď som dostal ponuku od Podbrezovej, bol som za ňu veľmi vďačný.

Nechceli vás aj niekde inde?

Boli ponuky z Poľska, ale nič vážne. V Podbrezovej bola dobrá partia, ale súťaž sa nám nepodarilo zachrániť, čo ma mrzelo. Moja mentalita je vždy vyhrávať, preto to bolo pre mňa dosť frustrujúce.

Aké sú podmienky v druhej juhokórejskej lige v porovnaní s našou Fortuna ligou?

Neporovnateľné. Čo sa týka po finančnej stránke, ale celkovo aj zázemia, infraštruktúry. Každý tím má svoj club house, každý hráč má svoju izbu. Niektorí hráči tam ostávajú spať, my legionári sme boli normálne s rodinami.

Kluby majú krásne tréningové plochy, posilňovne, bazény, sauny. Každý klub má kryo komoru, čo u nás nemá asi nikto. Možno Žilina, ale ani ju nepúšťa.

Starostlivosť po lekárskej stránke je tam na špičkovej úrovni. Oni nemajú problém s peniazmi, tam to je úplne inak nastavené. Financujú to mestá.

Kórejci sú pred nami popredu vo všetkých stránkach. My ich nedobehneme ani keď nám pôjdu oproti. Je to iný svet.

Chceli by ste niečo odkázať prievidzským fanúšikom pred prvým vašim zápasom?

Čítal som, že fanklub prestal chodiť na zápasy. Verím, že aj môj príchod ich trošku naštartuje a opäť si nájdu cestu na štadión. Chalani majú dobré výsledky, určite si ich podporu zaslúžia. Nemusia sa chodiť pozerať na mňa, ale hlavne na nich. Bez fanúšikov sa futbal hrať nedá.

Keď podporujú, hráč dá do toho všetko. Bol som na jednom zápase pozrieť a keď nebol fanklub, bolo to smutné.

Keď sa hrala prvá liga, ako malý chlapec som vždy chodil pod fanúšikov. Žral som ich s otvorenými ústami. Lúskal som tekvicové jadierka a pozeral na futbal. Mal som zimomriavky po celé zápasy.

Verím, že to zažijem aj ako hráč. Preto som tu. Aby sme spoločne išli za jedným cieľom.

Robert Šuník, prezident FC Baník Prievidza:

„Som rád, že sa domov vracia chalan, ktorý začínal s veľkým futbalom v Prievidzi.

Napriek tomu, že mal Filip iné ponuky, som rád, že sa rozhodol pomôcť Prievidzi. Mestu, kde s futbalom začínal a išiel z neho do veľkého futbalu. Verím, že svojou prítomnosťou posunie mladých chlapcov o level vyššie. Myslím, že práve on bude manažovať a dirigovať hru mužstva a tiež voliť tempo hry. Tým, že sa zapája do herných činností verím, že posunie mladých chlapcov a naštartuje ich kariéru.

Filip sa ukázal ako človek s veľkým srdiečkom, verím, že bude príkladom pre ostatných bývalých ligistov. Aby sa vrátili tam, kde začínali. Pretože aj vďaka Prievidzi sa živia futbalom a treba to týmto ľuďom vrátiť.

Som hrdý a zároveň šťastný, že v štvrtej lige za Prievidzu bude hrať futbalista, ktorý bol kráľom strelcov Fortuna ligy. Zároveň musím povedať, že prišiel pomôcť a nemá žiadne nadštandardné nároky na podmienky alebo plat.

Filip Hlohovský svojím rozhodnutím u mňa získal obrovský kredit ako človek a futbalista.“